Únor 2014

True Love- 1. díl

22. února 2014 v 19:32 True Love♥
Tákže první díl je konečne tady! :33 Weeeeeeeeey :3 Terumi má všechno to co já takže :DDD
Stačí říct, že Daiki je to obyčejný, blogový písmo a Kimi kurzíva (to šikmí :DD) černý :33
Ty vole Terumi se zlobí, že neumím psát, protože tam mám hooooooooodně chyb :DD A já si zas postěžuji na to, že ona nedává velký písmená na začátku psaní!!! >< :DDD
No nic..
Užite jsi to :3

Kimi a její velká cesta OC-čka C:

20. února 2014 v 12:03 RPC
Holla! Dobre názov je divný ale nevadí :DDD Ide o to že v tomto článku vám priblížim moju postavu Kimi Tayornu.
Začneme tím jak vznikla..

True Love - Recenzia

10. února 2014 v 18:43
Takže takže! :DDD Dlho očakávané RPG je tu :33 Písala som ho ako už viete z Bublinkou alebo Sashou~ (Fakt zlato neviem ako ťa oslovovať :DD ) Proste stým čudom čo píše dokonalé poviedky -v- Aj toto je dokonalé C: No ja jej to kazím xD Ale dobre dobre :D Tie niektoré časti sú fakt zabijácke a máme to naučené skoro na spamäť ako to pri čítaní cez skype stále čítame :DD Da fuck? Tdá sa mi to alebo tá veta nedávala zmysel? :DD Nom to je jedno :D Vlastne je to o tom že proste tamto .. :DDD Pochopíte ked si to prečítate.

Tadá!

9. února 2014 v 13:23 Aiko Diary
No nazdar lidi :D Áno áno, som neaktívna- zase. Ale to prežijete či? OwO No nevadí. Ako ste si mohli všimnúť máme nový lay :3 A môžeme poďakovať Kakajíčkovi :333 Ano mám prostě boží matku :33
No tak nic.
Čo ešte...
No jasné! Mám aj new tvorbu! :D Chcete to vidieť?
Napíšte do komentárov -n-

Nejdem sem dávať nič čo vás nezaujíma C:
A aj keď som neaktívna tak ma celkom mrzí že SB sú tiež v móde off-line :C Česť výnimkám! :3 Obdivujem vás že tu chodíte aj keď tu sú samé pavučiny a potrebovalo by to vyluxovať :D
No a tiež neviem čo mám písať - taká menšia dilema :D
Zatiaľ sa lúčím a bye bye! :33
Vaša Aiko-~chan♥

No.23-6- Som zachránila!

1. února 2014 v 10:36 No. 23
Holla~ Takže toto som písala hlavne kôli Maiki lebo sa nevie doškať Kedy sa do deju vráti ona :DDD Ale tak..snáď si to užijete C: A áno to more chýb zignorujte -.-


Po utíchnutí sirény sa nám do izby začali hrnúť záchranári s nosidlami. Vysrtašene som uskočila od Ryovho tela. Keď ho nakladali chvíľu som len tak sedela. Hneď ako som sa spamätala vybehla som von pri čom som vrazila asi do troch ľudí. " Prosím nechajte ma ísť s ním!" Zakričala som .
"Je nám ľúto slečna do nemocnicesa dostanú len rodinný príslušníci a...."
"Som jeho priateľka!" Vyštekla som skôr ako dohovoril. Banda si vymenila nechápavé pohľady a usmiali sa. Lekár mi nakoniec kývol, že môžem ísť s nimi. Nastúpila som si teda do toho bieleho auta s červenými pásikmi a mlčala som. To ticho však prerušil doktor.
"Slečna, neviete čo sa mu stalo?" Pokývala som hlavou. Nemala som ani len tušenia. Viem len to, že aj keby som vedela nesmiem to povedať.
Posadili ma do čakárne, že musí okamžite na sálu. Ryosuke a na sálu. Znie to ako keby mal rodiť. Aspoň touto myšlienkou som si to uľahčila. Začala som si od nudy zaplietať vrkoč. Sedela som tam na modrej stoličke z ktorej sa mi furt kĺzalo a čumela na symetricky poukladané dlaždice. Čierna, biela, čierna, biela, čierna a zas biela. Pomaly som zaspávala. Prisnilo sa mi, že som... že som.. že som sa z-zamilovala. Kurňa. Aiko pamätaj. Nie-si-zamilovaná, nie-si-zamilovana, nie-si zam...
"Vstávajte slečna....uhm..slečna?" Zobudila som sa na to, že mi niekdo mikal ramenom. Vyskočila som do bojového postoja. Ako taká kung-fu panda keď jej zožerú koláč. "Kyaaaaaaaaa-"
Videla som pred sebov doktora v bielom plášti ako mácha rukami. "Kľud, kľud.."
"P-prepáčte.." Zjavila sa mi kvapôčka pri hlave.
"V poriadku.. no každopádne, Váš partner je už na izbe, môžeteho ísť pozrieť. Ale je stále uspatý. Môže trvať hodinu až sa prebere."
Začervenala som sa. Skoro som zabudla.
"Aha. Okay." Odviedol ma na izbu kde ležal. Zavrel a ja som podišla k posteli. Vyzeral tak..tak krechko a zraniteľne. Vysadla som k nemu na posteľ. Chvíľu som si len tak pohmkávala melódiu a hojdala hlavou zo strany na stranu, pričom mi zapletané copíky striedavo búchali do ramien. Pozorne som sa zadívala na zelenkavý display kde sa striedali rôzne vlnovky. Žije. Vydýchla som si a srdce mi zalial hrejivý pocit. Za tieto slová som sa zfackala. Aiko ježiši drž radšej hubu. "Awww...." Pošúchala som si líca, pretože som neodhadla silu svojich rúk. Všimla som si pohyb.
"K-kde to som?" Ryo sa posadil do turedkého sedu a chytil sa za hlavu. Prikrívka mu skĺzla do lona a mne sa vyskitol pohľad na jeho poloobviazanú hruď. D'aaaaaw~
"No vytaj medzi živími." Usmiala som sa a hojdala som nohami. Trošku sa ma zľakol.
"Č-č-č-č-čo tu robíš?!" No....ako hvorím.."trošku" Vyjavene na mňa pozeral ako dement. Ježíííš asi umreeem. Tie oči...oči čierne ako uhoľ. Ako dve perly..Ne! Dosť. Toto je fakt sila. Takto predsa nemôžem rozprávať.
"No jááááá... "Otočila som hlavu o 90 stupňov a očami tikala po miesnosti. "som... no...ako to povedať.. zachránila som ťa." Stále som sa naňho nepozerala lebo tvár som mala takú červenú že by ma bolo vidieť na 2 kilometre! Rovnako ako Kim.
"Zachránila? Ako? A ako je možné, že ťa sem pustili?" Založil si ruky na prsiach. Vyzeral...strašne sexy. Uhm...
"Nom..umehlisndním dýchnaim.." Zamumlala som aby ma nebolo rozumieť.
"Čím to?"
"Uhmelihijm dchahnim." Zopakovala som hlasnejšie.
"Môžeš to povedať kurva normálne?"
"Umelím dýchaním!" Otočila som sa naňho. Vyštekla som to ako neviem čo a on na mňa len pozeral. Bol červený. On sa červenal. ON sa ČERVENAL! No ja vlastne tiež ..hehe -.-"
"Čože?!"
"A som tu preto, lebo som povedala že som tvoja...eeeee...... prieteľka." Sklonila som hlavu. Božeee trápnejšie to byť nemohlo. Chvíľu sme tam mlčky sedeli a on zazačal smiať.
"Na čom sa smeješ?" Nadvihla som jedno obočie ale on neprestával. Položil mi ruku na hlavu a pohladkal ma ako psa. Naštvane som nadula tvár a našpúlila pery.
"Bože, ty si trdlo." Smial sa ďalej. Okamžite som ho okríkla.
"Nesmej sa!" Zakričala som. "...Ukradol si mi moju prvú pusu..." Zamumlala som šeptom tak aby to nepočul ale on stíchol. Počul to. Prestal sa náhle smiať zo sekundy na sekundu. Sedel tak ako malé smutné šteňa. Zhrbený, ruky mal zapreté o nohy a sledoval ma. Cítila som na mne jeho pohľad. Pohľad tých studených čiernistých očí, čo teraz boli iné. Neviem ako..skrátka iné.
"To som nevedel..." Hesol šeptom ešte tichšie ako ja a sklonil hlavu.

"Tak tu je náš spasiteľ sveta!" Zasmial sa Kiba keď vtrhol do miesnosti ako neriadená strela. "Dostali sme správu že si-" Zasekol sa. "Ideme nevhod?"
Za ním vbehla Mip, Kim a Shizuka.
"Nie, nie.. vobec nie." Silene som sa usmiala. Vyslobodili ma s tej trápnej situácie, naktorú nezabudnem...neviem ako Ryo-kun..ale ja nie.
"Niečo som ti priniesla" Usmiala sa Miphy a podala mu kuraciu polievku. On sa poďakoval. Ale..takým iným hlasom ako je u Rya bežné. Sem tam sa na mňa pozrel. Keď sa naše pohľady stretli, ten môj okamžite smeroval k zemi. Chvíľu sme tam ešte sedeli a rozprávali sa. Nakoniec sme sa rozišli domov, pričom Ryosuke ostane v nemocnici. Uff.. Doma som sebou hodila o posteľ, tak ako som bola oblečená. V koženej bunde, bielom tielku, nohaviciach a conveskách. Objala som perinu a schúlila som sa do klbka. Black inštinktívne ľahla vedľa mňa. Postupom času som zaspala, už ma unavovalo premýšľať..



Ako ste (ne)mohli pochopiť Maiki príde až v ďalšiom dieli :DDD

Bye bye dárlings :33