Březen 2013

No.23-2- Neznámy

29. března 2013 v 21:15 No. 23
Takže Tuje dvojka....... pekné čítanie :33


.....A DRB! Niekto mu klepol niečim po hlave a ten chalan sa zútil. Našťastie mimo mňa. Postavila som sa a predomnou stál tmavovlasý chalan a v ruke držal železnú tyč nakonci od krvi....mohol mať tak 18......nevidela som mu do tváre. Moment!.....už som ho niekde videla.....ale ja si ani za boha nemôžem spomenúť kde! No nechajme to tak. Asi by som mu mala poďakovať ale to neurobím!
"Netuším kto si ale čo si myslíš?! Moj subjekt je v bezvedomí! Ako mám zistiť kde je Elisa!?!? "
Očividne ho moja reakcia zaskočila. Ale potom vytiahol nejaký zdrap papiera. Boli na ňom GPS súradnice.
"A-Ako, čo, kedy?" Zmätene som sa pozerala.
"Ten druhý muž mal dokumenty o takzvanej Elise tak som mu ich zobral." Pokrčil ramenami.
"Naní? Boha tak načo som mala ísť po tomto tu?" Znudene som doňho kopla.
"Len tak mimochodom.......kto si?" Stále som mu nevidela do tváre aj keď som stála meter odneho. To viete tá lampa za ním mi to neuľahčovala.
"Meno není podstatné."
"Ale ja to chcem vedieť!"
"Ale ja ti hovorím že to není podstatné!"Ten človek vie ako ma nasrať!
Pozrela som sa na hodinky.
"Kuso! To je už toľko?! Zase meškám!" Rozbehla som sa preč ale náhle som zastavila, otočila sa a zakryčala som: "Ja na to raz prídem! To si piš!" A bežala som až domov.
Keď som otvorila dvere na byte hlasným štekotom ma privítala Black. Ano je to môj pes. Volá sa síce Kami ale ja som ju premenovala na Black Rose a skrátene jej hovorím Black.
Pohladila som ju a odkráčala som do kúpeľne. Tam som si pustila do vane vodu a začala som sa vyzliekať. Potom som sa opatrne snažila naložiť do vane ale chytila má ostrá bolesť v ruke, ktorou som sa pridržiavala. Asi z toho ako ma ten chalan hodil o zem. Každopádne som po papuli padla do vane takže polovica vody pola na zemi.
Dopustila som si vodu a potom som sa ponárala ako hroch. Bolo mi vidno len oči. Asi po 15 minútach ma to prestalo baviť a osprchovala som sa od peny. Višla som z vane ale stúpila som na gumenú kačku ktorá udajne patrila Black a zase som sa zdrbala na zem. V tom som sa uvedomila že dnes máme turnaj v Scrable. Vyskočila som a bežala do izby sa obliecť. Námornícke tričko a legíny, ktoré mali farbu ako pásy na tričku + biele číny. Z vlasov som si urobila drdol a zamierila som do kuchyne. S chladničky som vybrala krabicu mlieka a napila som sa z nej. Vrátila som ju späť a z poličky som vybrala psiu konzervu. Kami predomnou už stála s miskou a vrtela chvostom. Položila misku na zem a pozerala sa na mňa ako otváram kozervu. Jej obsah som dala Black do misky a potom som išla k Nasushijovcom .
"Aiko! Konečne, čakáme na teba." milo sa na mňa usmiala Linda.
"Gomene......trochu som sa pozabudla."
"Nič to. Sadkaj si a ja ti donesiem koláč, dobre? "
"Hai!" Usadila som sa na gauč. Na stole už ležala krabica so Scrable tak som ju otvorila a vytiahla som dosku.
"Aiko to už si tu?" Usmial sa na mňa Jake a v ruke držal plechovku od piva.
"Nie. Už by ste nemal piť máte vidiny. "
Jake sa zase usmial a sadol si do kresla. "Starká, čo tam toľko robíš? Hybaj sem!"
"Veď už idem." Linda doniesla tanier koláčov a v druhej ruke držala horúcu čokoládu.
"Nech ti chutí Aiko!" Podala mi čokoládu a koláč dala na stôl. Napila som sa"Hohuhe, hohuhe!"
Jake s Lindou sa začali smiať. Ja som prehlta. "Čo vám je smiešne? Bolo to horúce!"
"Nechcela si povedať hohuhe?" Smiali sa ďalej. Začala som sa smiať s nimi. Tot ma na tých ľuďoch fascinuje. Dokážu sa smiať vždy a všade.



New team 7 - 5 - Misiá

29. března 2013 v 16:57 New team 7
Minna! Nudila som sa tak máte tu piatý diel :3 Shit -.- ja už som v hlave niekde na 10 xD len keby sa mi to chcelo prepisovať že? :DDD no každopádne Arigato všetkým čo to čítajú a dúfam že sa bude aspoň trochu páčiť!


Bežali sme až k Hokage. Keď sme tam prišli sedela za stolom a preberala nejaké papiere s misiami.
"Sme tu Hokage-sama!" Prehovoril Kakashi-sensei.
"Bolo na čase! Takže prejdime k veci.......dostanete misiu typu C...."
"NANI?!?!" zvolali sme a ako vyjavený sme čumeli na Tsunade.
"Áno dostanete misiu typu C.....ako dobre viete zobrali ste Kakashimu rolničky čo sa podarilo len niekolkým ľuďom. A vzhľadom na to že máme v Konohe málo ninjov musíme poslať vás."
"Aha..... chápem. A o čo pôjde?" Jasné Shizuka musí byť chytrá....
"Zanesiete tento svitok do Suny Kazekagemu. Ten svitok obsahuje recept na protijed."
"Hai!" zvolali sme zborovo.
"Takže decká bežte sa pobaliť a za 10 minút vás čakám pri bráne! Rozchod!"
To bolo posledné čo sme počuli. Potom sme sa rozbehli domov pobaliť si batohy. Bežala som skoro cez celú Konohu. Bože prečo musí byť sídlo klanu Okami tak ďaleko? Dobehla som domov a rozrazila som dvere.
"Som domá!!!" zakryčala som s plného hrdla a rozbehla som sa do kuchyňe. Bola tam mama a umývala riad.
"To už si doma? Ako bolo?"
"Fajn! Kakashi-sensei nás pochválil!"
"To je dobré. A kam sa chystáš?" Spýtala sa ma keď som si do fľašiek naberala vodu.
"Na misiu mami! Ja idem na svoju PRVÚ MISIU!" zakryčala som z nadšením. V tom som počula ako niekto zbehol poschodoch. Bola to Emi.
"Moment....ty ideš už na misiu? Tak skoro?" vyavalila oči.
"Háááái! Že vraj sme silný tým takže nás pošlu na C-čkovú misiu....no nie je to super?"
"Nani?!? N-na C-čkovú?!? T-To už?!?"
Emi len vyvaľovala oči a mamča sa k nej pridala.
"P-Počkať! Ako usúdili že ste silný tým?"
"Nóóó......zobrali sme Kakashimu rolničky a......"
"......VY ste zobrali Kakashimu rolničky?!?! "Prelušila ma ako vždy uprostred vety.
"Hai. Čo ťa to tak udivuje?" Hodila som na ňu nechápavý pohľad.
Ona ma chytila okolo krku a začala mi strapatiť vlasy.
"Moja sestrička splnila Kakashiho skúšku! To je teda niečo!"
"Nechaj ma! Vieš ako dlho to trvá učesať?!" Vykrútia som sa jej zo zovretia. Mama sa na nás smiala. Vybehla som hore a pobalila som si batoh. Keď som prišla dole už na stole bola krabička s jedlom.
"Arigato mami!" Schytila som krabičku a vpratala som ju do ruksaku.
"Ježiši to je už toľko hodín!?!? Meškám! Kuso! Sensei mi zase vynadá! "
Obula som si boty, uviazala som si čelenku okolo krku a zakričala som:
"Pa mami, pa Emi!" a vybehla som smerok k bráne. Už tam bol aj Kakashi a Shizu. Chýbal Kiba. Ako vždy.
"Čus! " zvolala som a natiahla päsť k Shizu. Ona do nej ťukla a ako vždy po mne zhučala: "Baka! Zase neskoro!" povzdychla si "Tebe treba normálne že hodinky! Je pravda že si tu skôr ako Kiba.....a tiež je pravda že Sensei dobehol tesne pred tebou....."
"Hej není to Kiba?" prerušila som ju a ukázala som na malú postavu bežiacu k bráne.
"Zdar ľudia!" Vyslovil celý udychčaný a opieral sa o kolená.
"Zdá sa že niesom jediná kto potrebuje prednášku o chodení včas že? " do široka som sa usmiala. Kakashi sa cítil asi trochu trápne keď sa snažil niečo povedať a my sme ho ignorovali. To by sme neboli my! Úprimne ho ľutujem že dostal zrovna nás.......
"Hej decká....."
"Čo!?!"
"....no ja že už by sme mali vyraziť..."
"Asi hej......vy ste šéf!" prehodil Kiba znudene.
"OK! Ale najprv skontrolujem vybavenie!"
"Hai!" Všeci sme si začali dávať dole púzdra. Pozrela som sa k pravej nohe kde beháva -Kami......lenže ona tam nebola!
"Moment!.....Nikto ani hnúť! Zakričala som a obzerala som sa do okola. V tom pribehlo sivé vlčisko. "Kamí!" Kami pribehla k mojem nohe a začala mi vynadávať že prečo som ju nechala doma! (Samozrejme máme prepojené mozgy takže som to počula len ja :3)
"Fajn už sa môžete hýbať!" Shizu hodila palm face a Senseiovi začal tik v oku.
"Ehm je vam niečo?"
"Nie, to je v pohode.....kde sme to skončili.......aha kontrola!"
Bol úplne mimo. Keď nám dokončil kontrolu skonštatoval že môžme vyrziť a ešte vyhuboval Kibovi že by sa mal lepšie správať ku kunaiom lebo ich má tupé.
"Okey! Let's go!" zakryčala Shizu a vykročila dopredu. Následovala som ju a Kiba urobil to isté. Sensei nás predbehol a kráčal asi 5 metrov od nás. Slnečno, žiadne mraky........vyzerá to na pekný deň!.....

No. 23-1- úvod

26. března 2013 v 16:29 No. 23
Takže minna! Rozhodla som sa napísať new poviedku :3 No. 23! Dúfam že sa páči....

Volám sa Aiko. Mám 17 a moje povolanie je zabiják. Nie vždy sa mi dostane práca, aby som niekoho zabila. Niekedy mám len len niekoho zmlátiť. Teraz je osem večer. Čas na prácu. Obliekla som si čierne tričko s dlhým rukávom, úzke rifle a ešte som cez seba hodila mikinu. Na nohu som si pripla púzdro s dýkou a pozrela som sa do zrkadla čo viselo v chodbe. Hnedé vlasy som mala zopnuté do dvoch copov vzadu.
"Aiko, Aiko....... čo to z teba vyrástlo?" Nad touto myšlienkou som sa musela usmiať.
Následne som nahodila kamenný výraz, zvesila si koženú bundu z vešiaka a zabuchla som dvere od bytu. Ako som bežala dole po schodoch, obliekala som si bundu. Tesne pred vchodom som ju obliekla a chcela som otvoriť dvere. V nich sa zrazu obiavil pán Nasushij.
"Áááááá, slečna Aiko!" -milo sa usmial.
Tohto pána mám rada. Radi si zo srandy hovoríme pán a slečna, inak si tikáme. Vlastne ho berem ako starého otca. A pani beriem ako babku. Často k nim chodím obedovať, na koláč alebo zahrať si Scrable. Je v tom fakt dobrý.....A navyše mi sem-tam strážia Blacka. O ňom vám poviem neskôr teraz sa ponáhľam.......
"Dobrý deň pane!" Opätovala som mu úsmev a zo srandy zasalutovala.
Pán sa zasmial.
"Aiko, dáme dnes partičku Scrable? Dlho si bola preč a máme aj čokoládový koláč." -
Sakra! Ten dedo vie na čo ma nalákať. *-.-*
"Čakajte ma o deviatej. Dovi!" S tím som vybehla na ulicu.
Bežala som celú cestu až k malej budove. Vdehla som dnu. Bolo tam množstvo dverí. Jedny ako druhé. Spomínam si že keď som tu bola poprvý krát, otvárala som každé dvere a následne som sa každému ospravedlňovala. Raz som prišla do chlapčenskej šatne. Chytila som noseblead a odpadla som. Tentokrát som zamierila k tím na konci. Spoza nich som počula hlas. Patril šéfovi. ".....takže za 15 minút bude tam....."
"Gome, Gome viem že meškám ale hľadala som dýku a..."
".....to je v poriadku nemeškáš.....len ja som tu skoro že dvadsaťtrojka?"
Musela som sa uškrnúť. "Samozrejme! Ako vždy, né?"
Šéf sa zasmial. Ja som si sadla na stoličku oproti jeho stolu a čakala som na svoju úlohu.
"Rybníková 152. Bude tam stáť chalan, čiernovlasý, poznávacie znamenie jazva pod pravým okom. Tvojou úlohou bude z neho vymlátiť kde sa nachádza istá Elisa."
Keď to dopovedal pozrel sa mi na nohu. Bolo to znamenie že dýku mám nechať tu.
Odopla som ju a položila šéfovi na stôl. Na oplátku mi podal kľúč od šatne a usmial sa.
Ja som ho iba schmatla a vybehla na chodbu. Cestou som narazila do nejakého chlapca a zrazila som ho k zemi. "Gomenasai..." Zvolala som, zodvihla sa a zmizla za dverami šatne. Uff......to bolo tesné. Nevedela som kdo ten chalan je ale bolo mi to......jedno. V šatni som zamieila ku svojej skrinke. Skrinka číslo 23. Zadala som kód a skrinka sa odomkla. Vybrala som si čierne okuliare ktoré som si hneď dala na oči. Potom kožené rukavice a nálsedne som otvorila krabicu od topánok. V nej ležali topánky na motokros. Spod nich som vybrala sklenenú fľašu s priehľadnou tekutinou. Na etikete bol červený nápis "VODKA". Zvrchnej poličky som vybrala pohárik a naliala som si trochu na spodok.
"Tak na odvahu..." - podvihla som pohárik a o chvíľu som to liala dole krkom. Následne som vodku schovala tam kde bola a pohár som dala tiež na svoje miesto. Skrinku som zabuchla a vydala sa smerom na Rybníkovú ulicu. Keď som som tam prišla stáli tam dvaja chlapi. Jeden mal pod okom jazvu. To je môj cieľ. Tomu druhému mužovi podal nejaký spis papierov. Keď ich muž dostal zmizol a ja som sa pomaly blížila k chlapovi s jazvou. Keď ma spozoroval trochu ho to zaskočilo. Ostala som stáť na mieste asi 3 metre od neho. Teraz sa dal do pohybu on. Bol asi o hlavu vyžší a keď pri mne zastal musela som zodvihnúť hlavu.
"Prečo si prišla? A na čo si prišla?" Jeho oči boli chladné a nebolo v nich ani trochu súcitu.
"Prišla som sa spýtať kde sa nachádza Elisa." Nedala som poznať strach.
"Do toho vás nič není!" mávol rukou a otočil sa na odchod. Ibaže mne nestačí 'do toho vás nič není'.
"Práveže je ma toho až až!" precedila som medzi zuby. Vrhla som sa po ňom a chcela som mu vraziť päsťou. On ju zastalvil. Ostala som prekvapivo stáť ale on ma chitil za ruku a prehodil cez seba na zem. Trochu som zakňučala a on sa iba usmial. Naklonil sa ku mne a pritom mi nepúštal ruku.
"Nevedel som že pošlú také pekné dievčatko. "
"Ja niesom dievčatko ty kretén!" Zavrčala som. Trochu sa zamračil a nato sa zasa usmial.
"Ale, ale niekto sa nám tu hnevá...." Naklonil sa ešte bližšie bolodo mňa asi 30 cm. Chytil mi aj druhú ruku a sadol si cez mňa obkročmo.
""Len aby si v tom mala jasno......nepoviem ti kde sa nachádza Elisa. Pretože to ani ja neviem. Vie to ten muž, ktorému som odovzdal spisy...."
"Neverím ti!!!"zakryčala som naňho. Chudák skoro ohluchol.
"Tak never. Ale myslím že niesi v pozícií kedy môžeš vyjednávať." Nepríjemne sa usmial ako keby ho bavilo to čo mi robí.
"Poďme sa hrať!..." Povedal provokatívne a začal sa približovať. Najradšej by som ho rozsekala na kúsky! Trochu som sa ale červenala......nikdy som nebola takto blízko chlapca.
Približoval sa. 30 cm..... 15 cm......10 cm....


Chyby som nekontrolovala -.- Gome!
A napíšte či chcete ďalší diel :3





Influence of Genjutsu-part 3

19. března 2013 v 16:35 Influence of Genjutsu
Minna! Sachiko si pohla a už za 2 dni napísala trojku! Stále neviem ako to dokázala -.- Netuším či tie poviedky čítate alebo nie......Ale ak sa nájde niekto kto má záujem to prečítať tak pekné čítanie :3

"Hej Itachi, nevymeníme si ich? Mne sa viac páči tá tvoja," zasmial sa Kisame. Itachi naňho otrávene pozrel, potom chytil Aiko za ruku a hodil ju pred seba. "Ešte mi ju ukradneš, radšej bude tu, aspoň na ňu lepšie vidím."

V sídle Akatsuki sa zastavili pred miestnosťou v ktorej bola poriadna zima. Tma, žiadne sviečky, ani lampy. Jediné, čo tá izba mala, boli staré drevené doškriabané a krvou postriekané dvere. Bolo to niečo ako mini väzenie pre jinchuurikiho, ktorého tam dávali pred tým, ako z neho išli vybrať jeho démona. Kisame sa naklonil a Sachiko spadla na tvrdú zem. Itachi Aiko donútili pomocou genjutsu, v ktorom ju celú cestu držal, vstúpiť tam. Zrušil ilúziu a vtedy sa Aiko prebrala.
"Čo to....?" obzrela sa. Premýšľala, na akom neznámom mieste sa to nachádzajú. Pohľadom prešla po celej miestnosti až sa zastavila na dverách. V nich stál muž v čiernom plášti s červenými obláčikmi. Poznala, že je to Itachi. Hneď sa otočila a uvidela Sachiko, ako leží doráňaná na zemi.
"Sachiko!" v momente sa ju snažila zobudiť a pomôcť jej. "Si v poriadku?" spýtala sa jej, keď sa zodvihla zo zeme a vykašľala krv.
"Áno, som. Vôbec nič mi nie je!" zamračene na ňu pozrela a slovo vôbec výraznejšie vyslovila. Ako sa ma môže pýtať takú blbosť, keď vidí, že som úplne zničená?!
"Gomen, ale klasická otázka," odsunula sa od Sachiko pre istotu, že by jej jednu vrazila.
Itachi zavrel dvere. Bolo počuť ako otočil kľúčom, takže ich aj zamkol. Dievčatá rýchlo otočili hlavy na dvere. "No super, čo teraz?!" Aiko začala panikáriť. "Ako sa dostaneme von??" Sachiko zagúľala očami a potom na ňu zakričala. " Kokos, veď ja tu krvácam, mám rany ako kone a teba to vôbec nezaujíma!" "Zveličuješ."

*PO CHVÍĽE*
Keď sa dievčatá pozbierali a boli už lepšie pripravené znovu bojovať, zložili pečate a vytvorili svoje najsilnejšie techniky. Pomocou nich sa dostali von. "Sakra, prečo sa nám to nepodarilo v boji?!" nahnevaná Sachiko vytiahla kunai a rozbehla sa do kamennej chodby. Aiko išla tiež.
Dlho nikoho nevideli a nič nepočuli, ale pri konci chodby, kde sa dalo vstúpiť do veľkej haly, v ktorej sa nachádzala podivuhodná socha, započuli mužský hlas. Rýchlo sa stiahli, ale potom trochu vykukli. Potrebovali vidieť, čo sa deje. Nikto? Pomyslela si Aiko. Okrem čudného priesvitného tela tam nikto nebol. To je ono! Vybehla z chodby a hodila shurikeny na neznámu priesvitnú osobu. Skôr ako k nemu doleteli, sa Aiko šťastne pousmiala. "A mám ho!" "Ehm, Aiko..." pristúpila k nej Sachiko. "...naozaj?" Aiko otvorila oči, a sklamane povedala:
"Ja že som ho trafila."
V tom sa muž vytratil a ony s veľkými očami nechápavo pozerali. "Jak to?!" Sachiko cúvla. Druhá osoba, s ktorou sa ten muž rozprával, bola nižšia a mala vo vlasoch bielu ružičku. Bola to žena.
"K - kto si?" Aiko sa vystrašene prisunula bližšie k Sachiko.
"Nemajte strach, ja vám neublížim," milo sa k nim prihovorila. "Volám sa Konan, som jediná žena v Akatsuki......aspoň...."
V tom sa jej úsmev z tváre stratil. "....som bola!" chladne vetu dokončila a z rukávov plášťa jej vyletelo veľa malých papierových motýlikov.
"Aiko!" "Sachiko!" volali na seba, keď ich Konanina technika od seba oddelila.

Diplom pre Yuri

15. března 2013 v 18:38 Pre vás <-
Yuri.....tu je ten diplom :3 Myslím že sa "celkom" podaril.... xD

Diplom pre Sachiko

15. března 2013 v 18:33 Pre vás <-
Takže........for my SB Sachiko. Dúfam že sa páči :3

Influence of Genjutsu-part 2

14. března 2013 v 19:09 Influence of Genjutsu
Tramtaradadá! Konečne ďalší diel IOG! Neviem či to niekto číta, pretože som si pritom našla komentár len od Sachiko. -.- Bola by som rada keby ste tie komenty vážne zanechávali :3 Je tam určite zopár preklepov ale to si nevšímajte a pekné čítanie :D


Aiko vypľula krv. "Sa-chi-ko...! "Povedala z ťažkosťou a spustila sa jej krv z úst.
"Mňa len tak nechytíš!"Skríkol Ichiro"Viem že kým sa ti nepozrem do očí, som v pohode!" Rozbehol sa a vykríkol : Hakke Rokujuyon Shou! Itachi sa naňho pozrel, ukázal naňho a povedal: " Ty, si teraz pod mojou kontrolov!"

Zrazu Ichiro zakryčal. Bol to kryk plný bolesti a utrpenia. Sachiko aj Akari sa nechápavo pozreli na Shizaki.

"Vysvetlím vám to: Ten prsteň! Môže pomocou neho vyvolávať genjutsu rovnako ako z očí. Keď ukázal na Ichira. Ten sa automaticky pozrel na jeho ruku a tým sa spustilo Itachiho genjutsu"

"Aha chápem"Sachiko prikývla. "Tu by sa nám zišla Aiko. Počula som že má skúsenosti proti sharinganu od Kakashi- senseia"

"To je pravda. Ale Aiko sa chytila do genjutsu a Ichiro tiež. To znamená, že sme už len my tri."
Povzdichla si."Ááááááááááááááááááh" Ďalší výkrik.
"To bola....."Akari nestihla dokončiť.
".......Aiko!"Sachiko sa kotúľali po tvári slzy.
"Za toto zaplatíš! Youton: Kazan!" Zo zemezačala vyrastať obrovská sopka. Následne začalo silné zemetrasenie a Akari sa len tak udržala na nohách. Shizaki satrochu zamračila a povedala smerom k Akari:

"Toto nevyzerá dobre!Takúto silu do toho dala naposledy keď bola vojna medzi papierovou a trávnatou!!! Suiton: Suijinheki!" Pred nimi sa začala tvoriť obrovská vodná stena.
Akari spozornela. Všimla si že Sachiko je vážne naštvatá. "A máš niaky plán?"
"Nie."-Trochu zvráštila čelo. "Len tak mimochodom kde je Kisame?!"
"Doton: DochuuSenkou!!!" Niekto zakričal. Shizaki sa obzrela. Ale neskoro. Okolo užkrúžila Samehada.
"To nie je dobré!Juujin Bunshin! Tsuuga!" Akari sa vrhla po Samehade. Rozrýpala zem v rozsahu 2 metre. Kisame vyskočil spod zeme.
"Si celkom dobrá" -uchechtol sa."Ale nie dosť!" Rozbehol sa smerom na Akari. V momete si to Shizaki všimla a vykríkla: "Suiton:Suiryuudan no Jutsu !" Z vody sa vytvoril drak, ktorí zaútočil na Kisameho. Keď sa drak stratil nič tam nebolo.
"Čo to sakra...??" -Shizaki

"Ááááááááááááááááááááááááá....."
Obzrela sa. Ale to už Kisame mal Sachiko prehodenú cez plece ako vrece zemiakova v druhej ruke držal Samehadu. Iba sa usmial.
"Ty......h....*kuc, kuc*...hajzel!" Aiko vypľúvala krv. "Nechaj.....Sa....Sachiko na ....pokoji! KAI!"
Aiko sa znovu ocitla v realite. Itachi sa trochu zamračil ale potom z úsmevom povedal: "No tak Aiko......nezťažuj nám to.....buď dobré dievča a poď snami." Zrazu stál nad Aiko a podával jej ruku. Aiko ten hlas prinútil pozreť sa na Itachiho sle to nemala robiť.......chytila sa do genjutsu! Zase! Preplo jej a podala Itachimu ruku. Bola omámená a počúvala len Itachiho hlas, ktorý jej pripadal tak zvodný. Itachi sa pozrel na Akari. Ležala na zemi, pravdepodobne v bezvedomí a Shizaki ledva dýchala.
"Môžeme ich tu nechať. Potrebujem len Aiko a Sachiko. A len tak medzi nami.....nemusel si to s tým útokom na tie dve tak prehnať "-pousmial sa.

Kisame sa zasmial a povedal: "Itachi ty to so ženami vážne vieš!!!"Potom podotkol:

"A ten chalan?"
Itachi sa ešte otrávene pozrel na Ichira.
"Je ešte chytený v genjutsu.Takže sa nemusíme báť." Poznamenal a dal sa na odchod. Aiko ho následovala. Kisame sa poškriabal na hlave a potom dobehol Itachiho. "A smiem sa opýtať prečo sme zobrali zrovna tietodve?".......